Dňa 2.apríla 2016 v sobotu pre deti a rodičov Občianske združenie Hradisko na Kláštore – Ponická Huta, pripravilo ďalšiu spoločnú jarnú brigádu. Tentokrát sa upratovalo na „Babe“. Po príchode aktívnych dobrovoľníkov s vlastným náradím a technikou, boli rozdelené úlohy – pílenie, rezanie, sekanie, sťahovanie odstránených drevín a zametanie. Práca šla zručným hutníckym chlapom i mládencom odruky, k tomu pekné počasie a spoločný guláš s malým občerstvením, ešte viac utužilo ich viacročné vzťahy a priateľstvá.

Kamenné bralo Baba sa nachádza v časti obce Ponická Huta. Je to nádherná prírodná pamiatka, ktorá tvorí vstupnú bránu náučného chodníka Hradisko. Na samom vrchole Baby je historický železný kríž, ktorý je ručne ukovaný z prvej vyťaženej a vytavenej železnej rudy v Ponickej Hute. Ak máte chuť, urobte si adrenalínovú prechádzku na bralo a zatúlajte sa až za Babu, do lokality niekdajšieho Kláštora, kde na vás čaká keltské hradisko a krásna príroda.

O tom, že „Baba“ stráži tajomstvá prezradil vo svojej povesti p. Emil Králik:

Nad Ponickou Hutou, kde sa stretávajú Veľká a Malá Dolina, čnie sa skalné bralo, ktoré ľud od dávna nazýva Babou. Ako vzniklo pomenovanie, hovorí nasledovná povesť. Písal sa rok 1241, kedy Slovenskú zem pustošili tatárske hordy Džingischána z ďalekej Ázie. K rozhodujúcej bitke medzi Tatármi a spojenými vojskami uhorského kráľa Bélu IV. Došlo v apríli na rieke Slaná. Ťažko odetí kráľovi bojovníci nemali veľkú nádej na víťazstvo proti dobre vycvičenej a rýchlo sa pohybujúcej „Zlatej horde“ Tatárov. Vojaci kráľa sa po krvavej bitke dali na bezhlavý útek, v ktorom väčšina mužov smerovala do lestných porastov, kde sa snažili uniknúť prenasledovateľom.

V tom čase na území terajšej obce Poniky jestvovala pec na tavenie železnej rudy, okolo ktorej sa krčili skromné domčeky baníkov a tavičov železa, ako aj usadlosti pastierov a roľníkov. Na území, kde je dnes Ponická Huta, bolo niekoľko uhliarov, ktorí pálili drevené uhlie pre taviace pece. Vo Veľkej Doline pod skalným bralom bývala vdova po uhliarovi so svojim synom Štefanom. Štefan bol pracovitý a už od mladého veku sa snažil plne zastať uhliarsku robotu po otcovi. Matka bola známe zelinkárka, ktorá ochotne pomáhala chorým ľuďom i tehotným ženám pri pôrodoch. Vedela veľmi dobre napodobňovať rôzne ľudské i zvieracie hlasy. Ľudia na okolí ju volali „Baba“.

Na opačnej strane v Malej Doline býval starý uhliar so svojou dcérou Máriou. Mária bola pekná urastená dievčina, ktorá sa páčila Štefanovi, ale aj Martinovi, ktorý býval v kláštore za skalnatým bralom. V kláštore žili mnísi, ktorých poslaním bolo zbierať liečivé rastliny a pritom učiť iných ako ich rozpoznávať a správne užívať. Z toho je i názov priľahlého masívu „Učovník“ – učiteľ, ... ten ktorý učí. V kláštore bol na štúdiách i spomenutý Martin z Turca, príbuzný neskoršieho zakladateľa obce Poniky, alebo obnoviteľa zničenej obce Tatármi.

V tom roku jeden aprílový podvečer dorazila do kláštora kráľova družina unikajúca cez hory, aby sa krátko zotavila a postupovala ďalej na Zvolenský hrad. Martin sa podujal, že odvedie družinu skratkou lesnými cestičkami, aby zmiatli svojich prenasledovateľov. K družine sa pridali i niekoľkí mladí mnísi a tiež uhliarova mladá dcéra Mária na naliehanie svojho otca kvôli bezpečiu pred Tatármi. Keď sa o tom dozvedel Štefan, vzkypela v ňom veľká žiarlivosťou podnietená nenávisť. Po odchode kráľovej družiny chodil ako nepríčetný a zrazu sa z domu vytratil. Matka už tušila jeho zámer. Štefan v doline vyčkával Tatárov, aby im prezradil cestu, kadiaľ šli kráľovi vojaci so sprievodom. Keď prišli Tatári pod skalné bralo a viedol ich Štefan, zrazu sa z vrcholu skaly ozvalo volanie: „Štefan, Štefan poď sem!“ Bol to hlas akoby volala Mária. Štefana to v prvej chvíli zmiatlo, ale hlas bol jej.

V žiarlivom ošiali neuvažoval, že ju videl odchádzať s Martinom. Prudko sa rozbehol na skalnaté bralo, aby sa tam stretol s vyvolenou svojho srdca. Keď došiel na vrchol skaly, zrazu sa vynorila jeho matka, ktorá ho v objatí strhla do priepasti, kde obaja našli smrť. Matka – Baba, tak obetovala seba i syna, aby zachránila iných, nevinných ľudí. Keď to Tatári uvideli, všetkých čo nestačili ujsť v zúrivosti kruto povraždili a kláštor i dedinu, rozprestierajúcu sa v údolí Horedolinia, vypálili. Tí, čo prežili a zachránili si holé životy, podali svedectvo o tom čine a skalné bralo pomenovali „Baba“.

Ďakujeme všetkým brigádnikom z našej malej obce – Ponická Huta. Zároveň všetci zapojení dobrovoľníci majú možnosť uplatnenia 3% zo zaplatenej dane z príjmov FO zo závislej činnosti za rok 2016 v roku 2017 podľa § 50 zákona č.595/2003 Z.z. o dani z príjmov, po odpracovaní min. 40 hodín dobrovoľníckej činnosti pre rôzne organizácie, resp. aj OZ Hradisko na Kláštore – Ponická Huta. OZ vystaví na požiadanie potvrdenie o dobrovoľnej pracovnej činnosti v rozsahu 6 hod. Bližšie informácie: www.hradiskohuta.sk, 0903542570.

 

- S úctou členovia OZ Hradisko na Kláštore

Fotogaléria